História japonských záhrad 2. – Heian

V predchádzajúcom diele sme sa dozvedeli niečo o prvých troch archetypoch a čím boli ovplyvnené. V druhej časti budeme pokračovať ďalej.

Najprv záhradná architektúra rôzne formy prírody len kopírovala. Potom sa snažila napodobniť samotnú podstatu prírody. Dnes je zhmotnením predstáv architekta a prípadne majiteľa o prírode. Čas už overil, že tie prvé dva spôsoby boli dobré, lebo záhrady tvorené v tomto duchu zachoval po stáročia a kocháme sa nimi dodnes. Tretí prístup tvorby záhrad na svoj test časom ešte len čaká. Mnohé ukážky zo súčasných záhrad majú naozaj veľmi ďaleko k tradičnému poňatiu záhrad. Netvrdím však, že nie sú zaujímavé. Architekti k nim pristupujú s veľkým zmyslom pre estetiku, funkčnosť a priestor.
Každé významné historické obdobie dalo vznik novému unikátnemu prototypu záhrady.

Záhrady starovekého Japonska

Ich vznik datujeme zhruba od 3. stor. do konca obdobia Nara (794). Nezachovalo sa z nich takmer nič. Typ a funkcie sa odvodzujú len na základe literárnych zdrojov, obmedzených vykopávok a historických rekonštrukcií. Reprezentuje ich japonská palácová záhrada.

IV. Archetyp japonská palácová záhrada
Tento typ záhrady bol veľký rozlohou, umiestnený na južnom nádvorí rezidencií, hlavný prvok – jazierko s ostrovmi, umelo vytvorené hory a potôčiky s kameňmi na brehoch. Predpokladá sa, že boli napodobeninami čínskych palácov (1. vlna čínskeho vplyvu).

Obdobie Heian (794- 1185)

Založenie nového hlavného mesta Kyoto. Veľký vplyv má čínska geomancia, založená na princípe, že človek je neoddeliteľnou súčasťou prírody a jej energetických zón. Odráža hlboké uvedomenie si vzťahov medzi človekom a prírodnými silami.

Čínska geomancia je obšírna zbierka príručiek, pravidiel a nariadení. Ich pôvod je zakotvený hlboko v ľudskom strachu z neovládateľných prírodných síl a nehostinnosti prostredia.

Prvá písomná zmienka o záhradách je z 2. polovice 11. storočia. Obsahuje popisy záhrad a návody na ich realizáciu. Záhrady obdobia Heian boli založené tak, aby sa čo najviac podobali prírodným scenériám:

  • Palácové záhrady pretrvávali z obdobia Nara s kreslovým pôdorysom hlavnej budovy a s jazerami na južnej strane budov.
  • Záhrady chrámov budhizmu Čistej zeme kopírovali  architektúru palácových záhrad, rozdiel bol len vo funkcii objektov. To, čo bolo pôvodne rámcom dvorných zábav, získalo nový – náboženský význam.