Záhrada je ohradený kúsok „ukoristenej“ prírody. Japonská záhrada sa vyvíjala behom storočí v nadväznosti na génia loci japonskej krajiny a jej odrazu v ľudskej predstavivosti ovplyvňovanej náboženstvom. V päťdielnom seriály o histórii japonských záhrad si priblížime rôzne štýly a ako sa vyvíjali v čase.
Zjednocujúcim princípom japonských záhrad počas celej ich dlhej histórie je symbióza pravého uhlu (oplotenie, výhľady z veránd a krytých mostov) a prírodnej formy, reprezentovanej živou a neživou prírodou.
Najväčší vplyv na architektúru záhrad malo náboženstvo, vývoj spoločnosti a vplyv susedných štátov, hlavne Číny.
I. Územný archetyp – šime
sa viaže k najstaršiemu obdobiu histórie Japonska. Bolo to umenie splietania a viazania rôzneho prírodného materiálu (trávy, vetvičky…), čo patrilo k najstarším manuálnym zručnostiam pôvodných obyvateľov. Bolo symbolom označenia osobného práva na označený pozemok – šime.
II. Kamenný archetyp – iwakura, iwasaka
Obyčajne ho predstavovali zvláštne kamene, kamenné lavice, pôsobivé prírodné výtvory niekedy boli ohraničené špagátom, mali náboženský a rituálny význam.
III. Roľnícky archetyp – šinden
Je rituálom každodennej obety ryže a saké bohyni Slnka. Ryža bola pestovaná na posvätných poliach nazývaných šinden. V určitej obmene sa praktizuje dodnes.
Tieto tri najstaršie archetypy vznikali pod vplyvom starej japonskej geomancie a šintoizmu.
Ďalšie archetypy záhrad boli silne ovplyvnené prijímaním nových náboženstiev. Boli to hlavne:
- Hinduistická kozmológia
Vesmír predstavuje okrúhly disk s horou Meru v strede (axis mundi – osa vesmíru) Odrazom tejto kozmológie v japonských záhradách je zvisle postavená skala, ktorá predstavuje horu Meru a je umiestnená na významnom mieste záhrady - Taoistický princíp : ostrovy nesmrteľných
Obavy zo staroby a smrti, rovnako ako túžba po večnej mladosti sú spojené s taoistickým mýtom o existencii ostrova nesmrteľných bytostí. V záhradnej architektúre ho predstavovala hora Hórai alebo žeriaví či korytnačí ostrov. Žeriavy a korytnačky sa tak stali symbolom dlhovekosti a nesmrteľnosti.
- Budhizmus: sekta Čistej zeme Budhu Amidu (Budha nekonečného svetla večného života)
Miesto náročných meditácií sa používali jednoduchšie metódy napr. monotónne recitácie, rozjímanie, čo prispelo k jeho veľkému rozšíreniu.
